Očakávania sú najväčším sebaklamom, alebo zabíjač vzťahov.

Začnem tým, že ma dosť hnevajú všelijaké motivačné výroky typu: “Ak niekto nespĺňa vaše očakávania, vedzte, že vy si zaslúžite viac.” Alebo “Príjmite fakt, že niektorí ľudia sú proste sklamanie, lebo nedokážu naplniť vaše očakávania.” Tieto výroky sú veľmi zavádzajúce a vyvolávajú v nás klamlivé ilúzie.

Prečo? Lebo nikto NIKTO na tomto svete tu nie je na to, aby napĺňal naše očakávania. Nikto NIKTO nemôže za to, že nie sme dosť milovaní, že sme prehliadaní, že nedostávame dostatok pozornosti. 

Nikto, NIKTO za nás neurobí prácu, ktorú máme urobiť my, ale je ľahšie to hodiť na niekho iného, alebo o tejto skutočnosti nevieme.

Vysvetlím. K mojej osobnostnej premene ma donútilo jedno, vzťah s mojím priateľom. Na veľké prekvapenie, našla som si presnú kópiu môjho otca. A čo sa stalo?! Začala som narážať, začali sa mi vynárať traumy z detstva. Jeho správanie mi v podvedomí začalo pripomínať pre mňa bolestivé situácie a ja som mu častokrát vytýkala veci, ktoré som vpodstate vytýkala môjmu otcovi. Nerobila som to ale vedome, resp. to pripomínanie z detstva neboli konkrétne situácie, ktoré som si pamätala, ale moje podvedomie začalo reágovať. Preto som začala so sebarozvojom, aby som si tieto svoje problémy vyriešila, lebo som nechcela o môj vzťah prísť. 

A čo som sa naučila? Najskôr som si vyriešila moje detské traumy s mojími rodičmi, hlavne s mojím otcom, keďže som v mojom živote veľmi potrebovala mužskú osobnosť, môjho otca (podotýkam, že môj otec robil najlepšie ako vedel, s aparátmi, ktoré mal, so svojimi vlastnými tramuami, takto sa to ťahá z generácie na generáciu). To že mi chýbala pozornosť rodičov a čo mi to spôsobilo, som už spomínala tu.

Ale vráťme sa k podstate. Keď som si už vyriešila svoje traumy s rodičmi a odpustila im, odľahčila sa od tohoto “závažia”, ktoré ma ťažilo, uvedomila som ji jednu vec. Tú pozornosť, ktorá mi tak chýba, tú pozornosť, ktorú očakávam od môjho priateľa, je pozornosť, ktorú vlastne postrádam od samej seba. Ja som tak veľmi hľadala mužskú osobnosť v mojom živote, že som úplne potlačila seba a moja sebahodnota bola takmer non-existent. Ja sama som si nevenovala celý život dostatok pozornosti. Ja sama som nikty nepočúvala moje telo, čo sa mi snažilo povedať, ja sama som si nevenovala energiu, ale venovala som ju iným a tomu, ako ma sklamávajú a nenapĺňajú moje očakávania. Aj to je dávanie energie iným / zlým smerom a nie sebe, keď sa trápime tým, že nás niekto sklamal.
V skutočnosti som nenapĺňala ja svoje očakávania. Ja sama som sa zanedbávala. NIKTO na svete mi nedá a ani nemôže dať tú pozornosť, ktorú potrebujem.
NIKTO na svete mi nedá tú lásku, ktorú potrebujem.
NIKTO na svete mi nepomôže, ak si nepomôžem ja sama.
A stále očakávať od partnera, že bude vaša opora a on to nespĺňa, je veľmi kontraproduktívne, deštruktívne a vlastne sebecké.

Môžeme to riešiť tak, že si povieme “my si zaslúžime viac, lebo on / ona nespĺňajú moje očakávania” a odkráčame od tej osoby. Ale čo sa stane? Nájdeme si človeka, ktorý tak isto nebude spĺňať naše očakávania, dokonca bude veľmi podobný tomu predošlému partnerovi. A my ho zase opustíme, lebo veď si vážim sám seba. Toto je sebaklam, v ktorom mnohí žijú a žila som v ňom aj ja. Stále som očakávala, že priateľ ma má urobiť šťastnou, že priateľ má byť mojou oporou, mojím útočiskom. A keď to tak nebolo, bola som sklamaná. Až som si uvedomila, že ja nie som sklamaná z neho, ale zo seba. Ja sama som si nikdy nebola útočisko, ja sama som si nikdny nebola oporou. Čiže čím dlhšie budeme žiť v tomto sebaklame, tým dlhšie budeme narážať na ten istý problém.

Čo som urobila, keď som urobila chybu? Namiesto toho, aby som si dala vtedy čo najviac sebalásky, a podpory, ničila som sa za to, bola som na seba tvrdá. Keď som vybuchla, lebo ma niekto vytočil, hnevala som sa na seba, lebo som to nezvládla. Keď som prepadla negatívnym myšlienkam, znovu som sa na seba hnevala, lebo som zase zlyhala. A častokrát som sa za to aj trestala. Mňa nikto nikdy nemusel trestať, ja som sa vedela postrestať dostatočne aj sama. Vidíte ten nedostatok pozornosti, ten nedostatok podpory a lásky od seba samej? 

Keď priateľ urobil niečo, čo ma nahnevalo, strávila som hodiny až dni tým, že som sa tým trápila a snažila som sa mu vysvetliť, čo urobil zle, ako mi ublížil. Samozrejme, čím väčšiu potrebu som mala mu niečo vysvetliť, tým to bolo horšie a kontraproduktívnejšie. A namiesto toho, aby som všetkú svoju energiu venovala sebe a urobila všetko preto, aby som sa cítila znovu dobre a bola spokojná, venovala som ju môjmu priateľovi a tomu, že nenaplnil moje očakávania.

Nehovorím, že už som v tom profík, ale už dokážem odkráčať od situácie, keď vidím, že ide zlým smerom, už veci nehrotím. Už nemám potrebu vysvetľovať, aby ma niekto pochopil (teda podstatne menej), už sa snažím mojou energiou nemrhať a venovať ju sebe. Keď mi niekto ublíži, už aj utekám sebe na proti a dávam si všetkú svoju pozornosť, aby mi bolo zase dobre. A viete čo je zaujímavé, čím viac to robím, tým viac sa môj priateľ snaží, aby veci urovnal, snaží sa byť ústretový (keď som to od neho vyžadovala, dosahovala som opak, je pravda, že vyžadovaním ešte nikto nikdy nič nedosiahol).

Poďme to skúsiť všetci spoločne, prestaňme očakávať od druhých, že nás budú robiť šťastnými. To nie je nikoho úloha, ale naša. 

Prestaňme očakávať, že niekto nám dá pozornosť, ktorú potrebujeme. To nie je nikoho úloha, ale naša. 

Prestaňme očakávať, že nás bude niekto milovať, tak ako to očakávame. To nie je nikoho úloha, ale naša!!

A je od nás nefér, nezodopvedné a až sebecké, to hádzať na druhého, keď je to úplne a plne naša zodpovednosť. 

Môžeme utekať zo vzťaho do vzťahu, lebo si nás partner neváži. Alebo sa zastavíme a zapracujeme na tom jedinom vzťahu, na ktorom naozaj záleží, na vzťahu samých so sebou. Vedzte že to je skutočná sebahodnota, venovať si pozornosť, keď je to potrebné, dať si lásku, keď je to potrebné. Nie ten sebaklam, že niekto nerobí to, čo ja očakávam, tak je automaticky pre nás nezaujímavý. Mali by sme si najskôr upratať pred vlastnými dverami, než začneme poukazovať na neporiadok u druhých. 
A je tu ešte jedna zaujímavosť, keď odhodíme očakávania a pozrieme sa na to, čo máme, môže sa stať, že budeme veľmi milo prekvapení tým, čo uvidíme. Môžeme uvidieť niečo, čo sme doteraz nevideli len preto, lebo sme boli zaneprázdnení frustráciou z toho, že náš vzťah alebo partner nie je taký, ako očakávame. 

Vedzte, že viem o čom hovorím, lebo som sa to musela naučiť tou tvrdou cestou, vlastnou skúsenosťou. Ale to je mne typické, ja sa nepoučím na chybách iných, ja to potrebujem zažiť a dostať dobrý preplesk od života, aby som pochopila. 

Mám pre vás dve správy, jednu dobrú a jednu zlú. Začnem tou zlou. Tá zlá správa je, že ak čakáte na svojha princa na bielom koni, ktorý vás urobí šťastnými a bude vás milovať, presne tak, ako o tom snívate, vedzte, že nepríde. Lebo taký princ neexistuje.

A teraz tá dobrá správa, ten princ na bielom koni ste vy. Vy môžete naplniť svoje vlastné očakávania a dať si toľko lásky, koľko potrebujete.

A viete, čo sa stane, keď si začnete venovať viac pozornosti? Keď sa začnete mať radi a prestanete sa trestať, za každé zlyhanie a keď prestanete mať očakávania od druých? Začnú sa diať zázraky. Ľudia naokolo si vás začnú vážiť a začnú vám pomáhať aj bez toho, aby ste ich o to požiadali. Život je takto úžasný.

Jediné, čo potrebujete urobiť je, uvedomiť si to a chcieť veci zmeniť. A že neviete ako? Stačí ak budete chcieť a začnete hľadať spôsob. Život je aj takto úžasný, že vám začne posúvať presne to, čo hľadáte a vy to nájdete. Urobte krok k životu a život urobí krok ku vám. Sľubujem.

PS: V tomto príbehu môžete tiež vidieť dôvod, prečo si vždy hľadáme rovnakých partnerov, alebo si nájdeme partnerov podobných svojím rodičom. Sú to nevyriešené “boľačky” z našich ranných čias. 

• 

  Hydrolyzovaný rybí kolagén 210g

  40,00 €
• 

  Hair it up (mesačné balenie)

  25,00 €

TAGS: životný štýl